martes, 7 de junio de 2011


Tomado de: http://guffo.blogspot.com/
http://guffo.blogspot.com/

VENANCIO BURITO


 Chabei ki’yá weká bamíbali ju mapu a’lí bilé rejoi buríto najítula ruá, a bijí echi regá ra’ícha ralámuli ochérami, rejoi Venancio reweami niili, a’lí ajaré ralámuli mapu a’lí yórinali pe Venancio burito anéami ke.
Echi rejoi Venancio ko mapu riké ne bilé buríto, wéli raméami, walú chuméami a’lí bilé taa koyéla wemoléamiti koyéka iyénali kúuchi nakéami, pe mekabé jonsa ritiwía ka mapu riké bilé burito nakala.
Nalí be we a’labé semati rejoi ké, we kaleli binoi retemala, ayena cho we a’la nóchaami ké mapu a’lí echi regá newalelíwa ko.
Mapu a’lí né burito najítuli ko, chíbi isíami karuai sunú chikóa ko’áa pachána rekuáchi bakiká, mamuti ichiruami jáwimi chikóa o’koáli cho, ne mapu regá isíli bilé burito we lochéami, echimí mapu goná ajarécho e’peré ayena cho we chikóa ko’ali.
Echimí eperéami ko pe kinána ma mayéli mapu isíni echi rejoi Venancio buritu najítu. Siné rawé bela buritu najítuka pachá korralichi bakíla ruai, a’lí echiná bakiká suwába sunú suwéla rua echi kóchi. Mapu a’lí ma ikíili échi ralámuli kóchi pukéami ko, we na’áwali chíbi oláli kusíti wipisóa, ariká wipisóka melásili, a’lí ke a’lá rewairu kúmi lí ku ‘máli echi burito najítukami.
A’lí rawe echi kóchi upukéami anakú enali nária ke cha riwiira bilé buritu peimi sinútiri, echimi mulipi epereami ko rewáli echi ti burito, je aníli ata riwisáa ka échi rejói mapu buritu buké ya tá bujéba échi sunu.
Ba’alínala be’áa aminá Venancio betelachi simíali echi ralámuli burito najátami mapu guite echimí ‘máami rewála rua bilé rejoi mapu upáa náriliru, a’lí Venancio betelachi síli, echiná betélachi ta rijibéchi we nayúami bo’íla rua echi rejoi Venencio ko, chibi riká bo’ikáruai rimisóta, ne siyókami repokéa bo’ira ruai na’kúa o’kóa o’mána repopa.
Checho pe minána kó si’neami ralamuli napawíli batali bajímia, ne wekabé napawíla rua, a’lí rejoi Venancio ko bajísa we rikúli, ma’china ka wéli sinámo lali, a’lí pe kutachíka rejoi kutálachi mapu aníchana rua ne bilé burito kusúchana, ke uméali sináa mapu regá bilé rejoi rikulí, ne wa’lú kusúka ruai mapu regá ne bile burito.
Sine rawé echi Venancio upíla pachá bitichí chukúami rewáli bilé buriro sunú olirúami napíwili newaala ko’áachi, a’lí ko echi mukí chíbi olísika basibúa ku ma’chibúli. A’lí echi burito ra’íchali jé aníli; kíti tamí basibú pe nejé ju nibí. Mukí ko we majáli echi burito ne’óachi, nalí bachána ka ma kipúli ajaré ra’íchali mapu binoi kunála burito najítuka chikóa iyentuli sunú ko’áa.
Echi rejoi sinibí rawé mapu ikísi ne bilé burito, ma nasípabi rejoi ripíli a’lí ko ma ne mulípi suwába burito kayénai repokala. Chijonsa echi rejoi Venancio ajaré rawé aminá mekabé simíli a’lí ke tasi ku nawaami ke ku betélachi, upíla ko ke machiyé kúmi simíla kunála. Mapu a’lí ku bitichí nawá ne alá risiká ku nawáli ke machili kúmi iyénali. Mapu a’lí echi Venancio ke iteili binoi betélachi, aminá rabó ko wekabé ralámuli we natéparua wa’lú burito chókami, ne wa’lú sapéami karuai echi burito. Ajaré pagótami ko má alá ikíaa ruai mapu échi rejoi Venancio burito najítu, sunú jówiwa we sapú ko’áa ruai, kó’asa ku a’péa iyentula rua ajaré ralamuli aparéjo ucheká.
Siné rawé echi Venancio aminá mekabé simíli ne alá burito najítuka a’lí amí ayoochi anelíachi ke siné ku riwíiru.
Je aní ajaré ralámuli ko mapu Venancio ariká burito najítuli, siné rawé bilé chabóchi natepali aminá rabó a’lí wi’a buleká aminá onówa anelíachi banisútoli, ké che sinéti che riwíira ruá echi rejoi Venanacio mapu buritu najítuli.

miércoles, 10 de noviembre de 2010

28 AÑOS DE LA RADIODIFUSORA XETAR


Fue un 10 de Noviembre por la noche, comenzaron las transmisiones de prueba... Oficialmente el inicio de la radio indigenista en Guachochi fue el 11 de Noviembre de 1982.
A 28 años de distancia, la Radio XETAR sigue convocando cada año a la celebración de su aniversario, razón por la que hoy felicitamos calurosamente a su personal, al director, José Luis Reyes Coronado, pero sobre todo a la gran cantidad de personas provenientes de distintas comunidades indígenas de la zona de cobertura de la radio que hoy vienen a participar, a hacer presencia y a manifestar la alegría por el cumpleaños de la radio como saben hacerlo, con música y danza.
Y es que la radio XETAR La Voz de la Sierra Tarahumara no es solo un medio de comunicación, es una institución que ha brindado un servicio social enorme al facilitar la comunicación entre las personas y las comunidades, además de promover las manifestaciones culturales indígenas, las tradiciones, el conocimiento y el respeto por los derechos humanos, entre otras cosas. A la radio se le tiene verdadero cariño.
Hoy la podemos escuchar no solamente en el 870 de Amplitud Modulada, la radio también transmite en Internet. Como parte del Sistema de Radiodifusoras Culturales Indigenistas que opera la CDI a nivel nacional, la encontramos en la red en la dirección http://ecos.cdi.gob.mx/xetar.html
Enhorabuena, amigos de XETAR y que la radio siga cumpliendo muchos años más, pero sobre todo que siga cumpliendo con su objetivo de poner la comunicación radiofónica al servicio de los pueblos y comunidades indígenas de la Sierra Tarahumara.